Prvé zmienky o šerme v tejto krajine sú zaznamenané v roku 1292. V tom čase za vlády káľa Filipa IV existovalo šermiarske bratstvo. V 17. storočí začali byť mladí šľachtici vycvičení v Taliansku, konkurenciou pre talianskych majstrov vyučujúcich vo Francúzsku. V Kráľovskej vojenskej akadémii, založenej v roku 1567 Karolom IX, pôsobila rada skvelých šermiarov, ktorí čoskoro vytvorili slávny francúzsky šerm.
Najvýznamejším dielom tej doby bola kniha od majstra Henri de Saint Didiera z roku 1573. Vychádzal síce z učenia talianskeho šermu, ale zároveň zjednotil systém a pomenoval ho. Dával prednosť šermu iba kordom. Svoju knihu venoval priamo kráľovi Karolovi. Majster Saint Didier je považovaný za zakladateľa francúzskeho šermu. V tej dobe bol vyhláseným majstrom šermu aj La Perche, ktorý učil aj Cyrana z Bergeraku. Potomci tohto majstra vydali knihu venujúcu sa šermu fleretom.
V polovici 17. storočia prichádza zásadne oddelenie sa francúzskeho šermu od talianskeho. Francúzska škola ide cestou rýchleho vývoja, k čomu prispel aj majster Charles Besnard v roku 1653 svojou knihou Teória a skúsenosti šermu kordom teda fleretom alebo Slobodný majster šermu.
Veľmi dôležitým činiteľom vo vývoji francúzskeho šermu bolo odľahčenie a skrátenie kordu. Koše sa skladajú z dvoch mušlí a priečka sa skracuje. Tak isto sa vytráca košový oblúk a zjavuje sa predchodca fleretu. To zvýšilo presnosť a ovládateľnosť a tiež rýchlosť šermiarskych akcií. Začali sa používať záludy, prišlo k oddeleniu krytu od bodu a k obnovovaniu útoku. Tak tiež sa upustilo od sekov a kord sa stal typicky bodnou zbraňou.
Za zakladateľa nového spôsobu šermu je považovaný majster Philibert de la Touche, ktorého kniha o šerme fleretom vyšla v Paríži v roku 1670.
K prudkému rozvoji šermu prišlo aj po potvrdení výsad Kráľovskej akadémii kráľom Ludvikom XIV. Zároveň bol šermiarom udelený vlastný erb a 25 najzaslúžilejších majstrov šermu bolo povýšených do šľachtického stavu.
K posledným dielam francúzskej školy patrí práca z roku 1690 majstra Labanta s názvom Umenie kordu. Je to ucelený a veľmi jasný systém šermiarskeho štýlu francúzskych gentlmenov. Tak isto vidíme, že praktická stránka šermu ustupuje pohybovej elegancii. Začali sa teda požívať kružné kryty, dvojité i trojité záludy, upúšťalo sa od predbodov. Vznikal artisticky dokonalý šerm, ktorého cieľom bola osobná prezentácia a exhibícia. Zraniť súpera v škole bola veľká hanba. Postupne sa začali vytvárať rôzne ochranné pomôcky, ktoré boli časom všeobecne prijaté. Prvú spoľahlivú drôtenú masku vynašiel majster La Bossiere v roku 1750.
O francúzskom šerme v 18. storočí nám podáva obraz majster Girarda v knihe Nové, vynikajúce pojednanie o všetkých zbraniach z roku 1737. Toto dielo obsahuje novinky v oblasti šermu za posledných 40 rokov.
Jednou z najznámejších a najslávnejších kníh o šerme je práca majstra Daneta z roku 1766. Sníval o tom, že sa stane tvorcom moderného, vedeckého šermu. Jeho dielo bolo presné, podrobné a zrozumiteľné. Obsahuje kompletnú francúzsku školu, ale tiež porovnanie so školou talianskou, španielskou a nemeckou. Mierne zaklonený streh a skrátený výpad sú dôkazom opatrnosti a akademickej pravidelnosti vtedajších akcií.
Dá sa povedať, že týmto dielom majstra Daneta končí vytváranie nových techník a akcií v šerme kordom. Vývoj šermu sa skôr zameral na výber najvhodnejších akcií, na poňatie a taktiku boja.
V 19. storočí sa v súbojoch dostávajú k slovo čím ďalej viac strelné zbrane a tak šerm zostáva v pozadí ako športová disciplína. V tomto duchu napísal v roku 1845 ďalšiu knihu o šerme majster Gomart, a zároveň tak vzniká vo Francúzsku ďalšia športová zbraň - kord. Do tejto doby kraľoval ako športová zbraň fleret. V nemeckých a maďarsky hovoriacich zemiach sa používala aj šabľa.
Bohatosť a dokonalosť šermu z 18. storočia sa stala základom pre šerm 19. a 20. storočia, kedy prerastá z umenia sebaobrany na športovú disciplínu, v ktorej už nejde o boj o základné životné hodnoty ale o zmeranie síl v športovom boji.
serm
(eva, 18. 4. 2009 13:34)